Jaké vybrat odrůdy?

[Marek1970]

Ahoj Tom, pri Piešťanoch zreli tento rok asi nasledovne:
Dyňka = koniec júla.
Cimus + Bravissimo = začiatok augusta (z dôvodu praskania uvažujem o zrušení alebo minimálne o redukcii Bravissima z dvoch na jeden koreň, takže ak by som si mal vybrať z týchto dvoch, tak jednoznačne Cimus).
Geliodor = od cca 15. augusta (tento rok som ho zrušil).
Darja + Aladdin = po 20. auguste (Alladin som tento rok zrušil, Darja je chuťou pre mňa oveľa vyšší level ako bol Aladdin).
Zolotce = je síce konzumovateľné od cca 10. septembra ale nemá zmysel ho oberať pred koncom septembra (teraz na konci októbra je podľa mňa v ideálnej chuti a vydrží na koreni až do mrazov, z "neskorších" ale semenných ma tento rok zaujal aj Rafinad a úplná bomba bol tento rok Landyš). Zolotce by som odporúčal u niekoho najskôr ochutnať, lebo viacerí uvádzajú, že im "nechutí".

Baženu som zrušil ešte pred prvým plodením,
Bohema mi plodila tento rok prvý krát na novom vrúbli, v mojej lokalite očakávam zrenie štandardne ku koncu augusta,  
Polonez 50 nepestujem ani som ho nemal.

Výborné bezsemenné odrody sú aj Ivanka (cca koniec augusta), Jutal (po 10. auguste), Lord (po 20. auguste), ... alebo semenné odrody Prima Ukrajiny, Arni (obe odrody zrejú začiatkom augusta), Adler (koniec augusta), ...

[TomNR]

Ahoj Tom, pri Piešťanoch zreli tento rok asi nasledovne:
Dyňka = koniec júla.
Cimus + Bravissimo = začiatok augusta (z dôvodu praskania uvažujem o zrušení alebo minimálne o redukcii Bravissima z dvoch na jeden koreň, takže ak by som si mal vybrať z týchto dvoch, tak jednoznačne Cimus).
Geliodor = od cca 15. augusta (tento rok som ho zrušil).
Darja + Aladdin = po 20. auguste (Alladin som tento rok zrušil, Darja je chuťou pre mňa oveľa vyšší level ako bol Aladdin).
Zolotce = je síce konzumovateľné od cca 10. septembra ale nemá zmysel ho oberať pred koncom septembra (teraz na konci októbra je podľa mňa v ideálnej chuti a vydrží na koreni až do mrazov, z "neskorších" ale semenných ma tento rok zaujal aj Rafinad a úplná bomba bol tento rok Landyš). Zolotce by som odporúčal u niekoho najskôr ochutnať, lebo viacerí uvádzajú, že im "nechutí".

Baženu som zrušil ešte pred prvým plodením,
Bohema mi plodila tento rok prvý krát na novom vrúbli, v mojej lokalite očakávam zrenie štandardne ku koncu augusta,  
Polonez 50 nepestujem ani som ho nemal.

Výborné bezsemenné odrody sú aj Ivanka (cca koniec augusta), Jutal (po 10. auguste), Lord (po 20. auguste), ... alebo semenné odrody Prima Ukrajiny, Arni (obe odrody zrejú začiatkom augusta), Adler (koniec augusta), ...

 

Ahoj Marek,

vdaka za reakciu.
vies porovnat cas dozretia dynky, galadu a eszter?

[Marek1970]

Ester si už moc nepamätám kedy mi dozrievala, lebo túto odrodu som zrušil minimálne pred dvoma rokmi (pestovateľsky bola spoľahlivá len sú už lepšie odrody) ale pri porovnaní Dyňky a Galahadu je Dyňka jednoznačne skoršie zrelá. Neviem ako si na tom s ochotou striekať proti perenospóre, lebo musím ťa upozorniť, že Dyňku na rozdiel od Galahadu musíš chemicky ošetriť aj proti tejto chorobe. No a samozrejme všetky menované odrody viniča nevyhnutne potrebujú pravidelne ošetrovať proti múčnatke.
Výber odrôd je obrovský a na rôznom mieste v rôznom čase sa často inak správajú, preto ťažko druhému radiť čo je dobré u neho pestovať. 

[Ondra]

Ahoj, máte nějaké odrůdy, které pravidelně nesáčkujete?  (Ne proto, že to nejite, ale že na to v porovnání s ostatnimi tak moc nejdou ptáci). 
Švagr by rád něco na zdeny plot v sadu a hledá něco, co není moc barevné- na očích. Ma tam velké hejno kosů- zahradkařská kolonie. Za mě je to nejspíš jedno, ty potvory sežerou vsechno, ale kdyby náhodou...Takže asi spíše bilou odrůdu. Diky
 

[Marek1970]

..., ty potvory sežerou vsechno, ...

Asi tak.
Podľa mňa vtáci si vyberajú prioritne odrody s menšími bobuľami bez ohľadu na farbu ale keď nemajú na výber zožerú alebo doklovú všetko, vrátane odrôd s bobuľami + 20 gramov.
Tento rok som u svokry nezasieťkoval Zolotce a ešte v auguste ho "obrali" de facto nezrelé do poslednej guličky vtáci, takže teória, že niektoré odrody "ani ptáci nežerou" u mňa nefunguje. Akúkoľvek odrodu v minulosti nezasieťkovanú mi vždy vtáci zožrali.
Švagrovi by som odporučil vysadiť niečo iné ako vinič, ak to chce mať bez starostí.

[Jarek23]

Marek to napsal dobre, sežerou opravdu vsechno. Ale pokud si chce nasadit opravdu revu, tak se muze sackovani vyhnout, staci natahnout sit, je to rychle, tak to delam ja, sacky vubec nemam. Nekdy nelze mit jednotny postup, každý to máme trosku jinak.

[Lubo]

Ahoj, máte nějaké odrůdy, které pravidelně nesáčkujete?  (Ne proto, že to nejite, ale že na to v porovnání s ostatnimi tak moc nejdou ptáci). 
Švagr by rád něco na zdeny plot v sadu a hledá něco, co není moc barevné- na očích. Ma tam velké hejno kosů- zahradkařská kolonie. Za mě je to nejspíš jedno, ty potvory sežerou vsechno, ale kdyby náhodou...Takže asi spíše bilou odrůdu. Diky
 

 

Ondra, mne Goji, ani drozdi nechceli žrať 
 
 

[Ondra]

Ondra, mne Goji, ani drozdi nechceli žrať 
 

Goji....To už jsem měl tu čest pred cca 10lety mit na zahradě....moc dobra volba to nebyla.
To "trní" bych už osobně na zahradě znovu nechtěl, natož to někomu z rodiny doporučit. Leda největšimu nepříteli.

[TomNR]

Ester si už moc nepamätám kedy mi dozrievala, lebo túto odrodu som zrušil minimálne pred dvoma rokmi (pestovateľsky bola spoľahlivá len sú už lepšie odrody) ale pri porovnaní Dyňky a Galahadu je Dyňka jednoznačne skoršie zrelá. Neviem ako si na tom s ochotou striekať proti perenospóre, lebo musím ťa upozorniť, že Dyňku na rozdiel od Galahadu musíš chemicky ošetriť aj proti tejto chorobe. No a samozrejme všetky menované odrody viniča nevyhnutne potrebujú pravidelne ošetrovať proti múčnatke.
Výber odrôd je obrovský a na rôznom mieste v rôznom čase sa často inak správajú, preto ťažko druhému radiť čo je dobré u neho pestovať. 

 

skusenosti s pestovanim revy mam bohate, no len na vino,=na RH vedeni, zelene prace, postreky systemovym fungicidom (pred kvetom, po kvete a 2-3tyzdne) + podla podla potreby kuprikol alebo kumulus, 
so stolovymi odrodami zacinam, tak mi prepac prosim ked sa spytam hlupost
 

[TomNR]

Marek, sme teplotne v rovnakej lokalite (aj ked poda je rozdielna)
Tvoje nazory su pre mna velmi hodnotne.

[TomNR]

Goji....To už jsem měl tu čest pred cca 10lety mit na zahradě....moc dobra volba to nebyla.
To "trní" bych už osobně na zahradě znovu nechtěl, natož to někomu z rodiny doporučit. Leda největšimu nepříteli.

 

Ja som zrusil 90% vinice po dedkovi a zacal zahradkarcit. Goji som mal 4 odrody. Vykopane po par rokoch. Stale to podrasta...
Velke oci zaciatocnika, uz som sa poucil

[Marek1970]

Tom, skutočne sa netreba ospravedlňovať za akékoľvek otázky. Nikto z nás "nezjedol všetku múdrosť sveta" a dúfam, že z mojich odpovedí neznelo niečo čo si vnímal negatívne, lebo určite to ani v najmenšom tak nebolo myslené.
Ja sám sa stále v mnohých veciach učím a tak to bude ešte veľmi dlho, ak nie až do konca môjho života, takže ak neviem alebo nad niečím váham sám sa rád pýtam.
Neviem koľko koreňov máš v pláne vysadiť ale ak ti teda môžem "definitívne" poradiť, tak by som ti zo stolových ktoré ja pestujem, na začiatok odporučil zasadiť niečo z nasledovných odrôd:  
Veľmi skoré a skoré, zrejúce cca od konca júla do prvej polovice augusta: Cimus, Arni, Krasavčik, Prima Ukrajiny, Dyňka (ak sa nebojíš, že nie je odolná perene), všetko sú to veľmi chutné muškáty na ktoré som založený. Ak máš rád harmonické chute, tak napr. Katalonia je veľmi dobrá, veľmi skorá, harmonická odroda, ktorú som však kvôli výraznej redukcii, ktorú robím a výsadbe na nevhodnom mieste musel tento rok zrušiť. Harmonické Bravissimo je z môjho pohľadu dosť riziková odroda, kvôli praskaniu u mnohých pestovateľov vrátane mňa.
"Stredne" skoré, zrejúce v druhej polovici augusta: Darja, Adler, Jutal, Ivanka, Lord, Valjok (je nutné riediť strapce).
"Neskoršie, zrejúce od septembra a neskôr: Landyš, Alexa, Talizman, možno by si mohol vyskúšať aj Skazku, Rafinad, to Zolotce váham či ti odporučiť, lebo ja som s ním síce veľmi spokojný ale nie u každého je to tak ako u mňa a ako som písal bolo by ho dobré možno najprv ochutnať. Takisto chalani si veľmi chvália Bajkonur z tých septembrových ale ja ho nepestujem.
Všetky vyššie menované odrody sú u mňa takzvane "TOP" to ale neznamená, že to bude automaticky tak aj u teba ale vykopať koreň po pár rokoch nie je problém a sám to často robím ak s niektorou odrodou nie som spokojný alebo mám na to iné dôvody.
No je toho veľa, nakoniec sa musíš aj tak sám rozhodnúť.
P.S. Goji je skutočne ako plevel.

[jerry]

Ja som cca 15 km severne od Nitry ale z odrod ktore si uviedol mam v plodnosti len Darju (urcite velmi odporucam – dozrievanie prvy augustovy tyzden) a Zolotce (termin dozretia tazsie definovat, myslim ze som ju jedol koncom septembra - ale tu uvazujem nad zrusenim kvoli malej urodnosti), Alladin som zrusil po piatich rokoch kvoli podpriemernej chuti. Cimus a Geliodor som mal len signalky, takze zatial velmi hodnotit nemozem.
Mozem tiez odporucit spominanu Kataloniu, tento rok som zacal prve bobulky jest treti julovy tyzden a cele strapce stvrty julovy tyzden. Chutovo vyborna je u mna aj Krasa Balok, dozrievanie prvy augustovy tyzden.
Este by som pristavil pri tvojej poznamke o skusenosti s vinicom na vino, napadlo ma moje ponaucenie ohladne hustoty vysadby – ked som zacinal, dal som to moc nahusto, teraz by som dal stlpy 5 m od seba a medzi ne iba 2 odrody (teda 2,5 m pre kazdu). Okolie Nitry ma stale urodnejsie pody a vsetky odrody rastu u mna pomerne bujne.
 

[Ondra]

Este by som pristavil pri tvojej poznamke o skusenosti s vinicom na vino, napadlo ma moje ponaucenie ohladne hustoty vysadby – ked som zacinal, dal som to moc nahusto, teraz by som dal stlpy 5 m od seba a medzi ne iba 2 odrody (teda 2,5 m pre kazdu). Okolie Nitry ma stale urodnejsie pody a vsetky odrody rastu u mna pomerne bujne.
 

Za mě... Pokud je to jedna a ta stejná odrůda a máš jinde dostatek místa pro ostatní, tak pokud tu jednu odrůdu budeš mit v jenom řádku, tak to úplně zas tak nevadí, pokud se napřiklad snažíš o minimalizaci rizika, že se nic neurodí nebo Ti rostlina odejde do věčných lovišť. Na pár metrech máš pak x kminků a x kořenů místo jednoho kminku a jednoho bohatého kořenoveho systému. Každá varianta ma svoje pro a proti.
Klasické RH vedení ale nejspíš upravíš - pak můžeš mit na metru a tvar kminku je podobný otazníku. (?) Z něj pak vyrůsta omezeny počet letorostů, ktery by neměl přesahnout 8. Spíš méně.
Ale vyžaduje to "trochu" víc péče při zelenych pracích. Odměnou jsou silné letorosty a lepší vyzravání réví do zimy. Zaroveň i teoreticky možná kvalitnější/bohatější úroda, oproti jedné hlavě.

To vse ale je nutné zvažit k lokalnim podminkám, půdě, dostupnosti vodě a odrůdě- podnoži jako takové.

[Lubo]

Ahojte, má niekto reálne skúsenosti s nasledujúcimi odrodami, zaujíma ma hlavne chuť, odolnosť proti praskaniu a konzistencia dužiny? Na východných fórach, je hlavne Oskar opísaný ako katastrofa . Ak Vám chuť pripomína nejakú inú odrodu, rovnako mi dajte vedieť. Musím sa  na jar rozhodnúť o ich osude. Ďakujem za radu.

Oskar, Žuravčik Višnevij, Malčik s palčik.

[Marek1970]

Ľuboš, nemám ani jednu menovanú odrodu z dôvodu, že ma ničím neoslovili (tvar bobule nie je pre mňa dôležité kritérium pri výbere) a z toho čo mám načítané a napozerané, by som ich na tvojom mieste ani nesadil. Máš x lepších odrôd, podľa mňa strata času ale je to len môj názor.

[Lubo]

...  hm, dík za odpoveď, kde si nechal právnickú diplomaciu ..... nejako to tuším, ale Oskara a Žuravčika som si vybral na základe Milaníkovej degustácie. Stále hľadám odrodu, ktorá by bola harmonicky- ovocná, ako napr Kleopatra ale nepraskala by. Sa mi zdá, že Láďa mal Oskara v skleníku, ale tam ja miesto už nemám. 
 

[Marek1970]

...  hm, dík za odpoveď, kde si nechal právnickú diplomaciu ..... 
 

Tá sa mi akosi stráca vekom a počas zimy aj nedostatkom slnka 
Ale aj keby už bola jar a ja plný optimizmu, nebudem kamarátovi medové motúzy ťahať popod nos, lebo v konečnom dôsledku by som ti tým skôr uškodil ako pomohol. Znovu ale zopakujem, že je to len môj názor, mnohí možno budú nesúhlasiť, tak ako keď som u seba rušil Dubovskij Rozovyj, ... a ďalšie síce vzhľadovo veľmi atraktívne odrody ale inak z môjho pohľadu len priemerné akých sú stovky.

[Lubo]

Veru tak, pravda a úprimný názor môžu ušetriť veľa času a starostí. 

[Mevik]

...  hm, dík za odpoveď, kde si nechal právnickú diplomaciu ..... nejako to tuším, ale Oskara a Žuravčika som si vybral na základe Milaníkovej degustácie. Stále hľadám odrodu, ktorá by bola harmonicky- ovocná, ako napr Kleopatra ale nepraskala by. Sa mi zdá, že Láďa mal Oskara v skleníku, ale tam ja miesto už nemám. 
 

Tak Oskar má na východě pověst mimořádně praskající odrůdy. Osobní zkušenost ovšem s žádnou nemám, protože obě odrůdy mají mimořádně protáhlé bobule, což je sice údajně atraktivní, ale mé maličkosti nevyhovuje.

[Lubo]

Dík Kamil, to potvrdzuje aj moje správy. 

[Jan]

Ahojte, má niekto reálne skúsenosti s nasledujúcimi odrodami, Oskar, Žuravčik Višnevij, Malčik s palčik.
 

Pokud si je nevyzkoušíš sám na svém pozemku, vždy budeš na pochybách zda jsi volil správně. Vyzkoušet a potom řešit.

[Lubo]

Jan, to ja tiež tvrdím, ale pozemok, ani čas nenafúknem. Presurfoval som ešte fóra, Žuravčík Višnievij vyskúšam , Malčik s palčik skúsim priviesť k signálke v nádobe a Oskara vyhodím.
 

[miobaspe]

Ahojte. Chcel by som poziadat o radu alebo usmernenie. V zahrade pri rodinnom dome mam priestor na vinic v dlzke 7 metrov a postavenú konstrukciu na R-H vedenie s maximalnou vyskou 1,8 metra na volnom priestranstve v blizkosti ktorej sa nenachadzaju ziadne objekty. Planujem strih podla Simonita a Sircha, teda budem ohybat stale iba 1 tazen do tej istej strany. V pripade potreby je na konstrukcii realizovana aj kvapkova zavlaha. Rad by som tam vysadil stolove bezsemenne rezistentne roznofarebne odrody, ktore budu mat velke bobule a budu dozrievat v roznom case pocas roka. Poda je ilovita ale vysadbova jama bude primeranych rozmerov a s doplnenim optimalnych podnych zloziek do vacsej hlbky. Hlbka spodnej vody je cca 7 metrov, podla vykopanej studne na pozemku. Otazky ktoreriesim su tieto: Kolko sadenic je podla vas optimum/maximum na dlzku 7 metrov? Ktore odrody by ste mi v pozadovanej kategorii odporucili ako TOP? Dakujem.
 
 
 

[Lada]

…Planujem strih podla Simonita a Sircha, teda budem ohybat stale iba 1 tazen do tej istej strany…

 

Jenom poznámka: to není podle S&S, ale proti S&S.

[Marek1970]

…Rad by som tam vysadil stolove bezsemenne rezistentne roznofarebne odrody, ktore budu mat velke bobule a budu dozrievat v roznom case pocas roka…
Kolko sadenic je podla vas optimum/maximum na dlzku 7 metrov? Ktore odrody by ste mi v pozadovanej kategorii odporucili ako TOP? Dakujem.
 

Za mňa sú optimum dve odrody a maximum tri odrody na sedem metrov.
Top bezsemenné aj voči perenospóre odolné odrody sú napr. Cimus, Jutal, Lord, Ivanka, Skazka (ak sa prestrihá a nepopraská) a pre mňa je top odroda aj Zolotce.
Ako č. 1 by som určite vysadil Cimus (biela veľmi skorá), ako č. 2 asi Ivanku alebo Jutal (modrá stredne zrejúca) a ako č. 3 neskoršie zrejúce odrody Skazka alebo Zolotce.

[vader]

jutal a zolotce nemaju velmi velke bobule....

[zmrzlina]

Lubo  Žuravčík Višnievij nasadil zatiaľ celkom pekne takže signálna úroda tento rok by mala byt
potom ti môžem povedať. Malcik rastie ako sadenica a Oskara mam na vode s lístkami ,ale bez 
korienkov.

[matkoo]

Ahoj, S&S je (vdakam videam Pavla Macka) cesta, ktorou som sa k vinicu dostal aj ja. Casom zistis (a aj Macko na to upozornuje), ze priroda ma casto vlastnu cestu a treba improvizovat, ale na pochopenie zakladov mi to velmi pomohlo. Uz druhy-treti rok pochopis, ze S&S je "base level", ale niektore zasady sa daju dodrziavat. I ked ohybanie na jednu stranu to nie je
Po styroch rokoch pestovania (tzn. som na tomto fore stale zaciatocnik) by som na 7 metrov dlzky isto nedaval viaz nez styri kriky. Mozno najlepsie tri. Stolove odrody sa lahsie pestuju pri dlhsich odstupoch. Rovnako by som odporucal vyssie vedenie. Zacinal som s 1,80m a minulu jesen som doplnal stlpiky o 70 cm vyssie.
Co sa tyka odrod, uz sa tu spominal Cimus, paci sa mi aj Skazka a kvôli neskorému raseniu by som pridal Rošfor, i ked ma semienka.
Martin

[miobaspe]

Jenom poznámka: to není podle S&S, ale proti S&S.

 

Nerozumiem tejto reakcii. Pisem ze chcem z kmienka ohybat do buducna iba 1 tazen. Cize nie jeden na jednu stranu a dalsi sucasne na druhu. Tazen bude teda do buducna kazdy rok v tej istej polohe na vedeni. Kazdy rok sa ale ten tazen bude menit ako vyrastie raz z jednej strany kmienka a raz z druhej strany kmienka ...
 

[miobaspe]

Za mňa sú optimum dve odrody a maximum tri odrody na sedem metrov.
Top bezsemenné aj voči perenospóre odolné odrody sú napr. Cimus, Jutal, Lord, Ivanka, Skazka (ak sa prestrihá a nepopraská) a pre mňa je top odroda aj Zolotce.
Ako č. 1 by som určite vysadil Cimus (biela veľmi skorá), ako č. 2 asi Ivanku alebo Jutal (modrá stredne zrejúca) a ako č. 3 neskoršie zrejúce odrody Skazka alebo Zolotce.

 

Dakujem za rady. Este k tomu sponu vysadby pri 3 odrodach to vychadza na 2,3 metra. Je to myslene takto? Pretoze ja chcem ohybat kazdy rok vzdy iba jeden a stale iny tazen na tu istu stranu. Cize ten tazen by mal mat dlzku prave cca 2 metre. Nie je to vela?
 

[miobaspe]

jutal a zolotce nemaju velmi velke bobule....

 

Dakujem za info

[miobaspe]

Ahoj, S&S je (vdakam videam Pavla Macka) cesta, ktorou som sa k vinicu dostal aj ja. Casom zistis (a aj Macko na to upozornuje), ze priroda ma casto vlastnu cestu a treba improvizovat, ale na pochopenie zakladov mi to velmi pomohlo. Uz druhy-treti rok pochopis, ze S&S je "base level", ale niektore zasady sa daju dodrziavat. I ked ohybanie na jednu stranu to nie je
Po styroch rokoch pestovania (tzn. som na tomto fore stale zaciatocnik) by som na 7 metrov dlzky isto nedaval viaz nez styri kriky. Mozno najlepsie tri. Stolove odrody sa lahsie pestuju pri dlhsich odstupoch. Rovnako by som odporucal vyssie vedenie. Zacinal som s 1,80m a minulu jesen som doplnal stlpiky o 70 cm vyssie.
Co sa tyka odrod, uz sa tu spominal Cimus, paci sa mi aj Skazka a kvôli neskorému raseniu by som pridal Rošfor, i ked ma semienka.
Martin

 

Ahoj. Ano tuto metodu som objavil vdaka videam od Pavla Macka. Mam uz pomocou nej odstrihane 3 roky na vinohrade u svokra a chapem ze stale treba improvizovat. Cpo sa tyka vysky konstrukcie tak tam mam strop 1,8 a nechcem zvysit vysku hlavne z prakticko estetickeho hladiska. Preto uvazujem ci pri zmenseni sponu vysadby ten vinic nebude rast menej resp. ci nepreferovat odrody, ktore rodia na kratkom dreve. Ta bezsemennost je podmienka najma kvoli detom
 

[Marek1970]

... pri 3 odrodach to vychadza na 2,3 metra. Je to myslene takto? Pretoze ja chcem ohybat kazdy rok vzdy iba jeden a stale iny tazen na tu istu stranu. Cize ten tazen by mal mat dlzku prave cca 2 metre. Nie je to vela?
 

115 mnm, okr. Michalovce, predpokladám, že máš možno lepšie klimatické a pôdne podmienky ako ja ale možno sa mýlim. U mňa v 160 mnm je extrémne náročné udržať staršiu rastlinu stolového viniča od veku 3-4 rokov na dĺžke menšej ako 2 metre a preto väčšinu koreňov mám v rozostupoch okolo tri metre (mám síce 20ks aj v 2 metrových rozostupoch ale je to utrpenie pri zelených prácach). Stolové odrody sú v dobrých podmienkach po väčšine extrémne silno rastúce chobotnice, nie sú to skrátka odrody na víno, kde je v pohode rozostup aj 0,8 metra (pozri vlákno Cimusu jeden z posledných príspevkov ako "Moravákovi" rastie jednoročná sadenica v ideálnych podmienkach na pergole). S tým súvisí aj výška konštrukcie, tak ako už písal Martin, 1,75 metra je aj podľa mňa na stolové odrody veľmi, veľmi málo (znovu to je tak skôr pre "moštáky"), veľa priestoru na listy za strapcom už ti tam asi nezostane. Ale vinič je okrem svojej náročnosti aj veľmi plastická rastlina, takže prežije veľa a aj rez, keď za posledným strapcom niekomu zostanú tri - štyri listy, len tá kvalita je potom niekde inde. Ja vediem väčšinu koreňov na dva ťažne, do ľava, do prava po 1,5 metra, tam kde mám len dvojmetrové rozostupy medzi rastlinami, tak ťažne majú po jednom metri a väčšinu konštrukcii mám cez 2,2 metra a výhony nad vrchným dvojdrátom strihám na malom rebríku
Žiadnu rastlinu stolového viniča nevediem na jeden ťažeň, takže s tým nemám skúsenosti ale osobne nevidím problém, ak chceš mať len jeden ťažeň ak bude mať dĺžku 2 metre aj keď takéto vedenie mi viac pripadá vhodné pre muštové odrody. Ale však nejde o život, vyskúšaš a sám o pár rokov uvidíš, či si sa dobre rozhodol. Treba si hlavne uvedomiť, že pestovanie muštových a stolových odrôd je teda aspoň podľa mňa vo veľmi veľa veciach dosť odlišné a tak sa mi zdá, že si dosť pod vplyvom tých videí od Macka, ktoré sú ak sa nemýlim výlučne o muštových odrodách. Ešte k tej rezistencii, žiadna z mnou odporúčaných odrôd nie je odolnosťou ako tzv "samorodák" proti múčnatke to vždy bude treba pá krát za sezónu ošetriť. Nech sa darí. 

[Dzordzik]

Souhlas s Markem, ostatně to tady píšu už x let.

[Lada]

Nerozumiem tejto reakcii. Pisem ze chcem z kmienka ohybat do buducna iba 1 tazen. Cize nie jeden na jednu stranu a dalsi sucasne na druhu. Tazen bude teda do buducna kazdy rok v tej istej polohe na vedeni. Kazdy rok sa ale ten tazen bude menit ako vyrastie raz z jednej strany kmienka a raz z druhej strany kmienka ...

Aha, už si rozumíme. Ale zdá se mi to jako zbytečná komplikace (a to jsem fanda metody S&S). S tím, jak keř poroste, bude čím dál těžší každým druhým rokem ohýbat tažeň na protilehlou stranu. Zvolil bych nízký jednostranný kordon, třeba 40 cm nad zemí, 8-9 oček po 25 cm na rameni. Letorosty by mohly růst cca 2 m do výšky. Pak by bylo možno pokračovat metodou S&S pro kordonová vedení.
Odrůdy doporučit se neodvažuju, neznám tamější podmínky. Je to kompromis, co by člověk chtěl a co mu stanoviště dovolí. Na Zemplínské Šíravě jsem byl naposledy jako děcko, na koupání to tehdy nebylo. To už se za ta léta mohlo dost podstatně změnit. Co se týče stolních odrůd, mají tady kolegové lepší přehled.

[Radovan]

Citát od Lenza Mosera: "Povedz mi ako režeš a ja Ti poviem kto si. Idealista hľadá formu, materialista úrodu. Ľudská bytosť sa snaží vtláčať viniču a vlastne všetkému živému pečať svojej osobnosti."
Nikdy som nechápal prísne pravítkové tvary, ergo prísne pravidelné uvažovanie. Vinič si aj tak urobí čo chce a dupľom stolové odrody. Ohnúť jeden ťažeň stolovej odrody hrubý ako prst a ešte sa na ten jeden ťažeň spoliehať, to chce odvahu. Rozumnejšie je pozorovať a potom tomu viniču vyhovieť, než snažiť sa ho vtlačiť do vopred vymyslenej schémy. Videá p. Macka by mali pre pestovateľov stolových odrôd zakázať.  Alebo, možno by to aj vyhovovalo, ak by sa všetky rozmery, teda aj drôtenky, vynásobili troma.
Výška listovej steny by mala byť minimálne 1,5 m. Kmienok nemusí byť len jeden, nemusí byť len vertikálny, ťažňov môže byť aj viac spolu. Záleží len na prebierke letorastov. Vinič bude estetický aj tak.

[Dzordzik]

Můj názor je, že každý typ vedení má nějaké svoje výhody a nějaké nevýhody a dál už je to jenom o tom, co pěstitel od výsledku očekává, jak se o révu stará a jak ji ošetřuje a jaké má priority. Každý si najde to svoje.

[Lada]

Citát od Lenza Mosera: "Povedz mi ako režeš a ja Ti poviem kto si. Idealista hľadá formu, materialista úrodu. Ľudská bytosť sa snaží vtláčať viniču a vlastne všetkému živému pečať svojej osobnosti."
Nikdy som nechápal prísne pravítkové tvary, ergo prísne pravidelné uvažovanie. Vinič si aj tak urobí čo chce a dupľom stolové odrody. Ohnúť jeden ťažeň stolovej odrody hrubý ako prst a ešte sa na ten jeden ťažeň spoliehať, to chce odvahu. Rozumnejšie je pozorovať a potom tomu viniču vyhovieť, než snažiť sa ho vtlačiť do vopred vymyslenej schémy. Videá p. Macka by mali pre pestovateľov stolových odrôd zakázať.  Alebo, možno by to aj vyhovovalo, ak by sa všetky rozmery, teda aj drôtenky, vynásobili troma.
Výška listovej steny by mala byť minimálne 1,5 m. Kmienok nemusí byť len jeden, nemusí byť len vertikálny, ťažňov môže byť aj viac spolu. Záleží len na prebierke letorastov. Vinič bude estetický aj tak.


 

Souhlasím s Jirkou.

Lenz Moser vynalezl drátěnou oporu a svázal révu do kordonů. Kdo jiný tolik hledal formu, kdo jiný tolik vnutil révě pečeť svojí osobnosti? A to nikdy nemusel pěstovat révu na pětníku na zahrádce. Pěstoval moštové odrůdy.
Od dob Lenze Mosera se z pěstování révy stala věda, do výzkumu se investují obrovské finanční prostředky a výsledkem jsou poznatky až na úrovni DNA. Metoda Marco Simonita z výzkumů čerpá. Těžko ho podezřívat z dopředu vymyšleného schematu, nechal se inspirovat starými pěstebními tvary v Jižní Francii, Tunisku a Řecku. Naopak, simonitovská filosofie je vlastně stejná jako ta Moserova: Umožnit révě prostorové rozrůstání.
O přísně pravítkových tvarech se tam nikde nemluví, to je nepochopení.


 
 

[Radovan]

Láďa, to by bolo na dlhú debatu niekde v pivnici. Tiež je to nepochopenie, Lenz Moser naopak uvoľnil révu, umožnil jej rásť. Do drôtenky ju zviazali dávno pred ním. On klčoval dva rady z troch, aby dosiahol potrebnú šírku medziradia. Jeho vedenie je pre stoláky ale rovnako nevhodné.
Nemá zmysel dokonale kopírovať S&S, ani vysoké Moserovo vedenie. Je to pre muštové odrody. Treba rozmýšľať, uvažovať, mať oči otvorené, skúšať a z každého si zobrať to, čo je prospešné. No treba mať aj kritické myslenie a vylúčiť to, čo pre stoláky nesedí.
 

[miobaspe]

115 mnm, okr. Michalovce, predpokladám, že máš možno lepšie klimatické a pôdne podmienky ako ja ale možno sa mýlim. U mňa v 160 mnm je extrémne náročné udržať staršiu rastlinu stolového viniča od veku 3-4 rokov na dĺžke menšej ako 2 metre a preto väčšinu koreňov mám v rozostupoch okolo tri metre (mám síce 20ks aj v 2 metrových rozostupoch ale je to utrpenie pri zelených prácach). Stolové odrody sú v dobrých podmienkach po väčšine extrémne silno rastúce chobotnice, nie sú to skrátka odrody na víno, kde je v pohode rozostup aj 0,8 metra (pozri vlákno Cimusu jeden z posledných príspevkov ako "Moravákovi" rastie jednoročná sadenica v ideálnych podmienkach na pergole). S tým súvisí aj výška konštrukcie, tak ako už písal Martin, 1,75 metra je aj podľa mňa na stolové odrody veľmi, veľmi málo (znovu to je tak skôr pre "moštáky"), veľa priestoru na listy za strapcom už ti tam asi nezostane. Ale vinič je okrem svojej náročnosti aj veľmi plastická rastlina, takže prežije veľa a aj rez, keď za posledným strapcom niekomu zostanú tri - štyri listy, len tá kvalita je potom niekde inde. Ja vediem väčšinu koreňov na dva ťažne, do ľava, do prava po 1,5 metra, tam kde mám len dvojmetrové rozostupy medzi rastlinami, tak ťažne majú po jednom metri a väčšinu konštrukcii mám cez 2,2 metra a výhony nad vrchným dvojdrátom strihám na malom rebríku
Žiadnu rastlinu stolového viniča nevediem na jeden ťažeň, takže s tým nemám skúsenosti ale osobne nevidím problém, ak chceš mať len jeden ťažeň ak bude mať dĺžku 2 metre aj keď takéto vedenie mi viac pripadá vhodné pre muštové odrody. Ale však nejde o život, vyskúšaš a sám o pár rokov uvidíš, či si sa dobre rozhodol. Treba si hlavne uvedomiť, že pestovanie muštových a stolových odrôd je teda aspoň podľa mňa vo veľmi veľa veciach dosť odlišné a tak sa mi zdá, že si dosť pod vplyvom tých videí od Macka, ktoré sú ak sa nemýlim výlučne o muštových odrodách. Ešte k tej rezistencii, žiadna z mnou odporúčaných odrôd nie je odolnosťou ako tzv "samorodák" proti múčnatke to vždy bude treba pá krát za sezónu ošetriť. Nech sa darí. 

 

OK. Necham si poradit od skusenejsich. Porozmyslam a asi prehodnotim doteraz preferovany zamer strihu a vedenia. Dakujem
 

[miobaspe]

Aha, už si rozumíme. Ale zdá se mi to jako zbytečná komplikace (a to jsem fanda metody S&S). S tím, jak keř poroste, bude čím dál těžší každým druhým rokem ohýbat tažeň na protilehlou stranu. Zvolil bych nízký jednostranný kordon, třeba 40 cm nad zemí, 8-9 oček po 25 cm na rameni. Letorosty by mohly růst cca 2 m do výšky. Pak by bylo možno pokračovat metodou S&S pro kordonová vedení.
Odrůdy doporučit se neodvažuju, neznám tamější podmínky. Je to kompromis, co by člověk chtěl a co mu stanoviště dovolí. Na Zemplínské Šíravě jsem byl naposledy jako děcko, na koupání to tehdy nebylo. To už se za ta léta mohlo dost podstatně změnit. Co se týče stolních odrůd, mají tady kolegové lepší přehled.

 

Dakujem. Uz je u nas teplejsie
 

[miobaspe]

Citát od Lenza Mosera: "Povedz mi ako režeš a ja Ti poviem kto si. Idealista hľadá formu, materialista úrodu. Ľudská bytosť sa snaží vtláčať viniču a vlastne všetkému živému pečať svojej osobnosti."
Nikdy som nechápal prísne pravítkové tvary, ergo prísne pravidelné uvažovanie. Vinič si aj tak urobí čo chce a dupľom stolové odrody. Ohnúť jeden ťažeň stolovej odrody hrubý ako prst a ešte sa na ten jeden ťažeň spoliehať, to chce odvahu. Rozumnejšie je pozorovať a potom tomu viniču vyhovieť, než snažiť sa ho vtlačiť do vopred vymyslenej schémy. Videá p. Macka by mali pre pestovateľov stolových odrôd zakázať.  Alebo, možno by to aj vyhovovalo, ak by sa všetky rozmery, teda aj drôtenky, vynásobili troma.
Výška listovej steny by mala byť minimálne 1,5 m. Kmienok nemusí byť len jeden, nemusí byť len vertikálny, ťažňov môže byť aj viac spolu. Záleží len na prebierke letorastov. Vinič bude estetický aj tak.
 

Dakujem za info. Asi to prehodnotim a zmenim pristup ...

[Dzordzik]

Rozumné. A především doporučím se alespoň pokusit udržet se a sadit mraky odrůd, tím spíš novinek a jít především do osvědčených a otestovaných odrůd. Ani jich nemusí být moc. A nejlépe poté, co je dopředu ochutnáš. Vím, že bys rád sadil a už se těšil na úrodu, ale ideální je nejdřív ochutnat a až pak sadit. Ušetříš si hodně zklamání, kopání a zbytečného přeroubovávání.

[Radovan]

No, tiež by som ocenil, keby mi niekto na začiatku povedal, že mám sadiť odrody ako Cimus, Jutal, Krasavčik, Bajkonur, Efiop...(ktoré sa u mňa osvedčili).
Niektoré odrody to pipleš tri roky, bez chemického dáždnika stále od zeme, aj tak to na štvrtý vyhodíš. A potom posadíš ďalší Krasavčik...
 

[Rony]

Aj Vanessa je velmi dobra bezsemenna odroda s vybornou odolnostou mucnatke, o cosi horsej k perene, ale u mna v suchej polohe bez problemov,  ale ako kazdy tuto - striekam. Bez postreku to zvladne asi len SommersetS.
 

[Dzordzik]

To je pravda Rony, ale také je potřeba dodat, že chuť je poměrně dost specifická a ne každému chutná. Což je také docela podstatné. Že když už něco pěstuješ, tak by se také měl najít někdo, kdo to bude ochotný jíst. Proto je těžko někomu doporučovat jakoukoli odrůdu, nejlepší rada je přijeď okoštovat a pak se rozhodni.

[Marek1970]

OK. Necham si poradit od skusenejsich. Porozmyslam a asi prehodnotim doteraz preferovany zamer strihu a vedenia. Dakujem
 

Teraz už sa tvárim múdro ale neboj aj ja som svoju prvú radu stolových odrôd viniča zasadil s metrovými rozostupmi a o rok som z hrôzou pozoroval čo som to vyviedol 
Tiež som mal načítané a napozorované pestovanie viniča z YouTube a internetu, len som si neuvedomil alebo nikde nebolo upozornenie, že to čo som pozeral a čítal sa týka muštových odrôd. Až časom som objavil ukrajinské a ruské videá a toto fórum a pochopil som, že stoláky sú o niečom úplne inom.
 

[milosduris]

Teraz už sa tvárim múdro ale neboj aj ja som svoju prvú radu stolových odrôd viniča zasadil s metrovými rozostupmi a o rok som z hrôzou pozoroval čo som to vyviedol 
Tiež som mal načítané a napozorované pestovanie viniča z YouTube a internetu, len som si neuvedomil alebo nikde nebolo upozornenie, že to čo som pozeral a čítal sa týka muštových odrôd. Až časom som objavil ukrajinské a ruské videá a toto fórum a pochopil som, že stoláky sú o niečom úplne inom.
 

 Tiež som sadil nahusto 0,8m a po dvoch rokoch som to preriedil na 1,6m. Dufam ze to zvladnem krotit na tejto vzdialenosti...

 

[Marek1970]

Miloš, tak to ti držím palce, ja len s ťažkosťami a množstvom práce dokážem udržať tých 20 koreňov čo mám ešte vysadených v rozostupe dva metre a smerujem časom k tomu, že každý druhý pôjde von a nechám tam len 10 koreňov s komfortným rozostupom 4 metre. Ono je to hlavne o tom, že moje celkové počty koreňov, ktoré som posadil v honbe za tou najúžasnejšou novou odrodou sú zbytočne vysoké. Keď mi jedna "dospelá" rastlina viniča prinesie s prstom v nose cez 20 kg špičkového hrozna, tak koľko tých koreňov človek pre svoju rodinu vlastne potrebuje ? Desať, dvadsať ? Uvedomujem si to čoraz viac, teraz už len zvládnuť cez zimu emócie a už nič nové neobjednávať a to už čo je vysadené, redukovať, redukovať, redukovať 
To by mi ale nikto nesmel cez zimu priniesť ani nové vrúble, ako napríklad takú Stelu, však Miloš   ? Nevyčítam, ďakujem ale do budúcna ti musím odolať 
A o Ľubošovi radšej ani nepíšem, toho teraz nechám chytať ryby.