Jeden spoľahlivý postup zakoreňovania

[Radovan]

Predpokladám, že pravidelný užívatelia tohto fóra majú svoj spôsob zakoreňovania ustálený, no začínajúcim pestovateľom viniča to možno pomôže. Zakoreňovanie viničových (a iných) odrezkov je úloha s neistým výsledkom, raz sa zakorení skoro všetko, inokedy skoro nič. Preto som hľadal spôsob, ktorý by dával stabilné výsledky a bol menej náročný na priestor v dome aj pri zakoreňovaní väčšieho množstva odrezkov. Po pár rokoch sa moje pokusníctvo ustálilo na takomto postupe.Za najdôležitejšie považujem správne načasovanie. Dobrý čas na výsadbu vegetujúcich sadeníc je obdobie od polovice mája do konca júna. Najistejšia výsadba je od 1. do 15. júna, keďže v druhej polovici mája ešte môže prísť chladný Urban (tak tomu bolo aj minulého roku 2020). Výroba vegetujúcich sadeníc trvá približne dva mesiace. Ak plánujem sadenie na 1. júna, začnem so zakoreňovaním 1. apríla. Ak chcem sadiť 15. mája (teplejšie oblasti), začnem 15. marca. Ak sú odrezky menej kvalitné, tak rátam nejaký týždeň navyše, no nikdy nezačínam skôr než 15. marca. Nie je nič horšie, než nechať krásnu sadenicu zakrpatieť, pretože ešte nie je vhodný čas na výsadbu.Zakoreňovanie rozdeľujem na dve fázy: 1. narašenie kalusu v izbe, cca 2 týždne, 2. zakoreňovanie vo fóliovom tuneli, cca 6-7 týždňov.

[Radovan]

   1. Narašenie kalusu v izbe. Začínam 15. marca.Odrezky pripravujem štandardným spôsobom, väčšinou trojočkové, ak sú očká nahusto tak 4-5 očkové. Ak je internódium veľmi dlhé tak dvojočkové, tomu sa však snažím vyhnúť. Rez pod uzlom 5-10 mm, primerane podľa hrúbky odrezku. Po bokoch, 2-3 cm od spodku urobím pozdĺžne 2-3 škrabance nožom, korienkov je potom viac, aj stimulátor lepšie nasiakne do odrezku. Spodné očko vždy vyslepím, ak sú očká nahusto, tak aj spodné dva, no štandardne iba jedno. Pučiace očko v substráte zahníva a hniloba môže prejsť na korienky a celý odrezok spadne. Vrchnú časť odrezku nijako neošetrujem, neparafínujem, nemám na to čas. Iba nechávam nad očkom čo možno najdlhšiu časť odrezku, aby očko nezaschlo.Používam stimulátor Clonex gel v riedení 1:100. Gél sa ťažko rozpúšťa, pet fľašu naplním do polovice vodou, pridám striekačkou odmeraný gél a potrasiem ako so šejkerom. Nakoniec doplním potrebné množstvo vody. Odrezky postavím do vedierka (plastovej krabice) a nalejem nariedený stimulátor, tak aby hladina mala 2 cm. Pri takomto riedení vystačí jedno balenie aj na tisíc odrezkov.Čas namáčania je 24 hodín, nie viac. Stimulátor podporuje rast kalusu a korienkov, no blokuje rozvíjanie očiek. Tenšie odrezky máčam len 15 hodín. Ak sa to prešvihne, niektoré odrezky dobre zakorenia, ale očká nevypučia.Druhý deň do plastovej krabice dlaňou utlačím kokosový substrát. Potrebujem vrsvtu asi 15 cm, aby si udržal vlhkosť. Vlhkosť substrátu určujem jednoduchým testom, stlačím ho silno v pästi. Ak vytečie pomedzi prsty pár kvapiek, tak má dobrú vlhkosť. Ak nevytečie nič, substrát je suchý, ak tečie voda prúdom, substrát je príliš mokrý. Do substrátu odrezky napichám na tuho, aby mali dobrý prísun vody. Nechávam pri izbovej teplote, odrezky zatiaľ nemusia mať svetlo.Prvýkrát skontrolujem niekoľko odrezkov po 10 dňoch. Závisí od teploty. Pri 20°C po 10 – 14 dňoch už kvalitné odrezky majú kruhový kalus naspodku, plus na mieste vyslepeného očka a odrezanej úponky a v pozdĺžnych škrabancoch. Očká sú narašené na 0,5 až 2 cm. Vysádzam okamžite v štádiu kalusu, nečakám na žiadne korienky. Korienky sú krehké a stačí že sa jeden zlomí a začne zahnívať, tak môže byť odrezku koniec, hniloba sa rozširuje. Ak to nestihnem a predsa sa objavia korienky, vysadzujem veľmi opatrne. Slabšie odrezky sa oneskorujú. Tie bez kalusu, dávam späť do kokosového substrátu a kontrolujem každý piaty deň. 
 

[Radovan]

   2. Výsadba do kontajnerov a zakoreňovanie vo fóliovom tuneli.Na výsadbu používam kontajnery o objeme 1 liter. Musí byť zabezpečený odtok prebytočnej vody zo spodu, rôzne plastové vedierka treba prevŕtať.Výsadbový substrát je zásadná vec a ovplyvňuje mieru úspechu alebo neúspechu. Používam substráty z baltskej rašeliny, univerzálne, s upraveným pH a doplnené o makro i mikroživiny. Vyskúšané mám dve firmy, Durpeta z Litvy a Kekkila z Fínska (ktorá vyrába v Estónsku). Kupujem v 250 , resp. 300 litrových lisovaných baleniach. Firmy to počítajú v extrémne nakyprenom stave, takže 250 litrové balenie reálne vystačí na polovicu, na 125 litrov v kontajneroch. Rozdiel oproti našim výrobcom je veľký. Rašelinové substráty našej proveniencie bývajú jemne mleté, pri polievaní sa zlejú do jednej masy a obsahujú málo vzduchových komôrok. Baltské substráty majú hrubozrnnú štruktúru a dobre držia vzduch, čo vinič miluje.Vlhkosť opäť optimálna, keď substrát silno stlačím v pästi, odkvapne pár kvapiek, nie však celý prúd vody. Je dobré si navlhčiť substrát dopredu, pretože hrudky rašeliny prijímajú vodu oneskorene, takže po prvotnom navlhčení substrát ešte trochu preschne.Pri výsadbe, do kontajnera jemne utlačím vyše polovice substrátu. Jednou rukou vložím odrezok a trochu ho zahĺbim. Druhou rukou dolejem cvrk vody k pätke odrezku, aby substrát dobre priľnul na kalus. Doplním substrát a utlačím, odrezok nesmie stáť navoľno. Zároveň však substrát musí ostať vzdušný, takže nie je vhodné zo začiatku prelievať celý kontajner vodou.

odrezky v plastovej krabici, vzadu vysadené do kontajnerov, 31. marec

 
Toto hrnkovanie sa snažím načasovať na 1. až 5. apríla, aby som ho mohol robiť pri peknom počasí vonku a kontajnery rovno umiestniť do fóliového tunelu. Žiaľ vlani ešte na prelome marca a apríla každú noc mrzlo, tak som musel sadiť v izbe a prenášať ich do tunelu o týždeň neskôr, takže robota navyše a bordel v celom dome. Od začiatku apríla sa dajú vo väčšine lokalít (nie na Orave) pestovať sadenice pod fóliou, no treba mať pripravenú predlžovačku a elektrický ohrievač s ventilátorom. Stačí maličký o výkone 300 – 400 W. Nočné mrazy sú ešte bežné. Nízky tunel má oproti vysokému fóliáku dve výhody: 1. dá sa ľahko na noc prekryť dekami, alebo netkankou a znovu daľšou fóliou. Vytvorí sa tak sendvič, ktorý dobre ochráni sadenice aj do -3°C. Ak je mráz silnejší, tak neriskujem a zapínam ohrievač. 2. tunel sa dá v máji ľahko odokrývať a privykať tak sadenice na UV žiarenie. Z fóliáku, alebo zo skleníka treba sadenice vynášať von, čo je náročné.
 
 
 

[Radovan]

 Tunel má však aj jednu nevýhodu a to je rýchle prehrievanie menšieho objemu vzduchu. Je dobré mať na čelách tunela okienka, ideálne posuvné, ktorými sa dá regulovať teplota vnútri. Ak celý deň praží slnko, je bezpodmienečne nutné vetrať a tieniť - pretiahnuť cez tunel jednu, alebo dve vrstvy bielej netkanky. Inak mladé rašiace lístky horia, usychajú. Kontajnery kladiem v tuneli na dosky, aby chladná zem nespomaľovala rast korienkov. Koncom apríla začínam odokrývať a privykať sadenice na UV žiarenie a vietor. Najprv ráno, alebo večer, alebo pod mrakom. V máji už sú sadenice celý deň na priamom slnku. Zakrývam len ak je veľmi veterno alebo chladno. Vysádzať sadenice spod fólie na stanovište, bez otuženia na UV, je rizikové. Stáva sa že lístky úplne zhoria. Počas výroby sadeníc asi dvakrát aplikujem listové hnojivo, vinič na to veľmi dobre reaguje.
   Vlani sa dalo vysádzať na stanovište až po Urbanskom ochladení s dažďami a prvotriedne sadenice už mali výhony 50 cm+. Samozrejme časť slabších sadeníc zaostávala, no plánovať je nutné tak, aby najsilnejšie sadenice v kontajneroch nezačali strádať. Preto tento rok plánujem výsadbu pre istotu na 1. júna a začiatok zakoreňovania na cca 25. marec. Vysádzanie na stanovište je ideálne do 15. júna, do konca júna je to ešte v poriadku, potom sa už s každým ďaľším týždňom skracuje čas na rast a zrenie letorastov.

23. apríla

dobre vyvinuté korene, 28. máj

sadenice pripravené na výsadbu, 28. máj

 Takýmto spôsobom sa mi podarilo zakoreniť aj veľkoplodé kiwi, ktoré má povesť nezakoreniteľnosti. Dropbnoplodá Actinidia arguta ide v pohode, ríbezle a egreše dávajú tiež pekné sadence. Zakoreňujem takto akékoľvek zimné odrezky, úspešnosť je 60 – 99 % a zavisí hlavne od kvality odrezkov (novinky sa často snažíme rozmnožiť aj z nie ideálneho materiálu, však). Možno sa Vám termín bude vidieť neskorý, no mne ide hlavne o to, aby som väčšinu práce presunul vonku, v dome na to nemám priestor. Zároveň v apríli sú už slušné teploty, takže sadenice to vo fóliovom tuneli rýchlo dobehnú.
 

[Marek1970]

  Takýmto spôsobom sa mi podarilo zakoreniť aj veľkoplodé kiwi, ....
 

Skutočne pekný a detailný návod. To už je technologický postup pre polo profi a profi pestovateľov, ktorí produkujú množstvo rastlín, či už pre seba alebo na komerčné účely. Pre mojich 10-15 odrezkov z ktorých ma poteší a postačí mi ak zakorení 10 rastlín, však ideálnou metódou na zakorenenie zostane plastový box na skrini s agrovatou a perlitom. Ak by raz prišiel čas, že budem zakladať "skutočnú" veľkú vinicu, tak určite sa rád inšpirujem, lebo vyzerá to, že to máš fakt premakané. Mňa hlavne zaujalo to, že sa ti týmto spôsobom podarilo zakoreniť aj actinidiu chinensis alebo deliciosu, s čím v amatérskych podmienkach bojuje už dlhšiu dobu zopár ľudí v ČR aj SR, lebo je tu pár zaujímavých odrôd kiwi, ktoré sa však v súčasnej dobe úspešne množia len vrúbľovaním na semenáče, čo pri riziku vymŕzania nie je ideálne riešenie. Takže pri kiwi sa možno inšpirujem v nejakej mini verzii ešte aj túto jar. Ďakujem za návod.

[Radovan]

  Takýmto spôsobom sa mi podarilo zakoreniť aj veľkoplodé kiwi, ....
 

Skutočne pekný a detailný návod. To už je technologický postup pre polo profi a profi pestovateľov, ktorí produkujú množstvo rastlín, či už pre seba alebo na komerčné účely. Pre mojich 10-15 odrezkov z ktorých ma poteší a postačí mi ak zakorení 10 rastlín, však ideálnou metódou na zakorenenie zostane plastový box na skrini s agrovatou a perlitom. Ak by raz prišiel čas, že budem zakladať "skutočnú" veľkú vinicu, tak určite sa rád inšpirujem, lebo vyzerá to, že to máš fakt premakané. Mňa hlavne zaujalo to, že sa ti týmto spôsobom podarilo zakoreniť aj actinidiu chinensis alebo deliciosu, s čím v amatérskych podmienkach bojuje už dlhšiu dobu zopár ľudí v ČR aj SR, lebo je tu pár zaujímavých odrôd kiwi, ktoré sa však v súčasnej dobe úspešne množia len vrúbľovaním na semenáče, čo pri riziku vymŕzania nie je ideálne riešenie. Takže pri kiwi sa možno inšpirujem v nejakej mini verzii ešte aj túto jar. Ďakujem za návod. 
 

Veľkoplodé kiwi urobilo nádherný kalus, vypustilo 2-3 lístky a zastavilo sa. Nerástlo, neukazovali sa korienky, ale ani na priamom slnku nezvädlo, takže to bol dobrý signál. Potom odrazu asi po dvoch mesiacoch zakorenilo všetkých 10 odrezkov. Do jesene stihli ešte skoro 2 m.

[Jan]

Díky Radovane, velmi přehledně a srozumitelně napsáno a hlavně v aktuálním čase. Ať se Vám daří!

[Mirek]

Mám dotaz. Kolik je tam odrůd a jaké? Stolní nebo mošťáky?

[Radovan]

Janovi: Ďakujem, rád sa zo skúsenosťami podelím.
Mirkovi: Vlani tam bolo nejak okolo 20 odrôd. Väčšina stolových. Muštová len jedna.

[Jirka Ned]

Ahoj všem,
letos začínám s pěstováním révy ve větším (to jest víc než 3ks co mám doteď) a na fóru jsem se dozvěděl mnoho zajímavého. Jako poděkování se s vámi chci podělit o výsledky svého pokusu:

Zaujala mne Radovanova věta, že stimulátor podporuje růst kořenů a blokuje růst oček. Na tuto informaci jsme narazil i jinde a někdy je to podáno i tak, že namočení do 100% stimulátoru blokuje růst oček do té míry, že řízky skoro nevzejdou. Udělal jsem si proto pokus na Solarisu, které ho jsem dostal víc než dost a na přiložené fotografii jsou vidět výsledky.

• V první řadě jsou řízky namočené přímo do gelového Stimulaxu III, nechal jsem je okapat a před umístěním do sklenice cca 10 minut "odpočívat", aby se stimulátor dostal do řízku co nejvíc - výsledkem je nádherný kalus, intenzivní růst kořenů a teprve začínající rašení oček - za mne zatím asi ideální stav.
• V druhé řadě jsou řízky na 24 hodin namočené do roztoku Stimulaxu III cca 1:100, potom do čisté vody - výsledek je podle očekávání mezi co se týká růstu kořenů i rašení oček.
• Ve třetí řadě pak řízky zakořeňované jen v dešťové vodě - výsledkem je prakticky žádný kalus a výrazné rašení oček.

Zakořeňoval jsem ve sklenicích v dešťové vodě, výsledek je po 20 dnech.

To že stimulátor podporuje růst kořenů a brzdí rozvoj oček je evidentní.  Docela překvapivě se zdá že v prostřední řadě (stimulátor ředěný 1:100) jsou na tom 1 a 2 očkové řízky líp, než 3 a 4 očkové. Že by ale 100% stimulátor působil tak silně, aby neumožnil růst oček minimálně u Solarisu určitě neplatí. A je taky možné, že každá odrůda (ranná x pozdní) bude reagovat jinak.
Ještě uvidím, jak proběhne zakořenění v substrátu.

Ať se daří,

J.

 

[Radovan]

Jirka, to je parádny pokus.
Ja som raz zabudol odrezky v clonexe riedenom 1:100 asi 3 alebo 4 dni, nejako som nestíhal. U tej partie odrezkov očká rašili pomalšie a niektoré nevyrašili vôbec, hoci korienky boli krásne. Horšie na tom boli tenšie odrezky, asi sa viac nasýtili stimulátorom. Závisí na čase a koncentrácii, pričom normálne použitie stimulátora bude ok. Len keď sa to trochu prepískne, tak môžu očká nevyrašiť.

[Dzordzik]

Taky děkuju za fajn pokus. Já letos zkoušel práškový stimulátor a zdá se, že to vůbec nefunguje. Očka vyrašené na 10cm a kalus se teprve začíná objevovat a po rašení kořínků ani známka a už je to min 20 dní. Takže ho příště používat nebudu a dám na osvědčený gelový Stimulax. Ten už mám, ale když jsem ho potřeboval, tak nebyl k sehnání. Aspoň jsem si potvrdil, že nemá v tomto smysl vymýšlet, když jsou tady spolehlivé a osvědčené.

[Bred_ik]

Před pár lety jsem zkoušel to samé, také shodou okolností u Solarisu.
Výsledek byl podobný, bez stimulátoru byly výhony podstatně delší a kořenění trvalo delší dobu. Zajímavé bylo, že procento zakořeněných řízků bylo stejné, jen se stimulátorem se kořínky začaly tvořit dříve.

[Dzordzik]

A dá se říct, že tím, že byly kořínky venku dřív, pak i sazenice lépe a rychleji rostly, díky dřív rozvinutému kořenovému systému v poměru mezi listovou plochou nebo to si už nezkoušel porovnávat?

[Radovan]

To ako rýchlo začne sadenica rásť, sa pekne pozná podľa niekoľkých prvých internódií. Najprv, kým sa odrezok poriadne nezakorení, na letoraste sú internódiá krátke (asi 1 cm). Keď sa odrezok do substrátu "chytne", tak sa internódiá odrazu predĺžia. Obyčajne je takých krátkych internódií asi 3 až 6. No bývajú prípady, keď sa odrezky hneď chytia, že sú len dva. Ak je takých nakopených internódií desať, znamená to že sa už odrezok trochu trápil.
A áno, tie odrezky koré majú korienky vonku skôr, začínajú aj skôr lepšie rásť.
 

[Bred_ik]

A dá se říct, že tím, že byly kořínky venku dřív, pak i sazenice lépe a rychleji rostly, díky dřív rozvinutému kořenovému systému v poměru mezi listovou plochou nebo to si už nezkoušel porovnávat?

 

Další jsem moc nezkoumal, ve skleníku se potom vše srovnalo, že nebylo brzy poznat, které byly stimulované a které ne.

[Rony]

Znamy velmi propaguje zakorenovanie revy potapanim vyhonkov - teda na vysadenej reve zohnut vyhon - zahrnut ho zeminou. Je to vraj velmi jednoduchy a spolahlivy postup.
Ja som to 2 krat vyzkusal a vyslo to.
Teraz som nasiel 3cm hruby vyhon Galachadu, ktory sa len nahodou dotykal kopy strku a mal na viacerych miestach uz zapustene korienky.
Vsimol som si na you tube aj videa z Ukrajiny, ako vyuzivaju podobny princip, ale bez ohybania k zemi. Navlecu na vyhon plastovu flasku s dierou hore aj dolu, ktoru naplnia substratom. Zrejme ho musia pravidelne zalievat - ked pusti korene krasne to vidia cez steny flase.

[peterpe]

Vsimol som si na you tube aj videa z Ukrajiny, ako vyuzivaju podobny princip, ale bez ohybania k zemi. Navlecu na vyhon plastovu flasku s dierou hore aj dolu, ktoru naplnia substratom. Zrejme ho musia pravidelne zalievat - ked pusti korene krasne to vidia cez steny flase.

Ja som tak zakorenil figu pri nej to funguje, možno vyskúšam aj na reve ak bude vhodný výhon.

[vader]

Ak ma niekto malo odrezkou a chce sa mu trosku vyhrat aj toto je zaujimave,,,stoji za vyskusanie :)

https://www.youtube.com/watch?v=Xa4GaRsHC4g

[LadaSvijany]

Na zakořeňování řízků se každým rokem objevují nové vychytávky a zlepšováky. Já používám osvědčený postup, na který jsem tady dával odkaz loni. Je to trochu jednodušší varianta zakořeňování ve vodě jako na tomto videu. Já ještě vršky řízků zavoskovávám. Zajímavé je, že společným jmenovatelem zakořeňování ve vodě je to, že řízek nesmí být ve vodě ponořený moc. Tady na videu se uvádí ponoření max 3 mm, já používám ponoření 5 – 10 mm.
 

[Monika]

Dobrý den, velmi mě zaujal způsob zakořeňování ve foliaku. Na jaře chci určitě vyzkoušet. Moje otázka zní:
Chci si zkusit vypěstovat nějaké sazenice na podsadbu, protože jsme letos vysadili nový vinohrad a kvůli suchu a velkému horku některé rostliny uhynuly. Chtěla bych ale sazenice roubovat. Takže můj plán je podle tohoto způsobu nařízkovat podnožovou révu a na ni naroubovat rourby Rinotu a Savilonu, které si odeberu v zimě z naší mladé vinice. Teď prosím dotaz, myslíte, že mám předpestovat podnož podle tohoto způsobu  (který se mi líbí i kvůli rychlosti) a až před výsadbou do vinohradu roubovat za zelena podle tohoto postupu

https://izahradkar.cz/zahrada/ovoce/rev ... vou-roubu/

nebo raději roubovat už v březnu na nezakořeněné řízky? Ještě další poznámka jestli nemá někdo podnožovou révu SO4? (Réví v zimě na řízkování).
Jestli neseženu, zkusím nařízkovat podnož, co je u souseda po klučení staré vinice, nechal tam hromadu vytrhaných keřů a americká réva tam letos udělala pěkné šlahouny... Na místě ta vinice rodila dobře, tak budu doufat, žeto sroste a nebude s tím problém.

Jinak jsme z obce Bošovice (vinařská obec, velkopavlovická podoblast). Podloží jíl, na něm hnědá hlína, jihozápadní svah.