Přihnojování keřů Révy

[Radovan]

... ale potom otazka ze ci nezacne ten hnoj hnit v zemy ked nebude mat pristup kyslika a bude ho tam viacej... ? 

V ťažkej hlinitej pôde bude hniť a nerobí to dobrotu. Ak máš ľahkú piesočnatú, môže to byť ok.

[Lubo]

....ja robím jamy hlboké 0,7 m. Vždy cca 2-3 týždne pred výsadbou. V lete stačí 10 dní. Nechám hlinu, aby na bokoch jamy a spodku popraskala. Všetko ale záleží na lokálnych podmienkach. Pri Nitre, môže byť naozaj kvalitná, oddýchnutá pôda, ktorá nič veľa nepotrebuje.
Keď sa granulovany hnoj rozhodí na dno a poleje cez ružicu, pekne nabobtná, prehodí sa hlinou 5 cm a dá sa to zopakovať... 
Na Ukrajine, volajú hnojenie, tak pekne, prikrmovanie . Je to podľa mňa presný výraz. Ich pôda je väčšinou kvalitná černozem, ale ak ide o stolové odrody, pestované na veľkú úrodu, určenú na predaj na tržnici/ rinok/, tak treba dodávať prvky pravidelne a vo väčšom, nakoľko sa v zelenej hmote a hrozne, z pôdy odčerpajú. Samozrejme, rastlina vie spracovať aj prvky zo vzduchu cez listy.

Tu je možno dôležité aké odrody sa plánujú pestovať resp. či muštové na víno alebo stolové na jedenie. 
 
 

[matkoff]

V podstate chcem nasadit material ktorý mi doniesol kamarát z ukrajiny taku klasiku preobrazenie, viktor, taldun, cimus, zolozce, arni, tajna monacha, bažena, akademik, etalon, nelson, darja, prima ukrajina a mam tam par korenov ktore niesu registrovane a su zatial len pod kódmi...  Tak im chcem pripravit co najlepsie podmienky na rast... ale napr potom ked ich budem chemicky osetrovat napr s cabrio top, ridomil gold tak ten co moze spravit s mykorhizou ? kedze su to systemove psotreky malo by to preniknut aj do korenom. 

[Lubo]

A je tam tráva, alebo obrábaná záhrada? Dá sa aj rozhodiť. Malotraktorom zorať. Skultivovať a sadiť.  
 Netreba si robiť veľké starosti. Je to len rastlina ako stromček jabloní alebo kukurica, či plodová zelenina. 

[vader]

vsetko bolo povedane chlapcami co uz maju co to popestovane ,,ja len ze kto si moze dovolit vykopat jamu 70x70 nech  ide do toho urcite je to fajn ,,ja som v mojej pode rad aj za jamku 50x50, 8 jamky trvaju 6 hodin
 

[matkoff]

Tak to áno ručne si to neviem predstaviť mám vybavený take minirypadlo snáď to stým pôjde ľahko. Ďakujem vám za odpovede

[matkoff]

A je tam tráva, alebo obrábaná záhrada? Dá sa aj rozhodiť. Malotraktorom zorať. Skultivovať a sadiť.  
 Netreba si robiť veľké starosti. Je to len rastlina ako stromček jabloní alebo kukurica, či plodová zelenina. 

 

rástli tam staré ovocné stromy ktore boli zlikvidovane preto som chcel pomoct vinicu pomocou aditivnych pripravkov. 

[Radovan]

A pôdny typ a druh? Podložie vápenec, flyš, andezit, žula...? Aspoň opisne. To vie veľa napovedať o obsahu prvkov. Keď tam boli staré ovocné stromy, tak dobre uvažuješ, odčerpané živiny bude treba doplniť.
 

[matkoff]

A pôdny typ a druh? Podložie vápenec, flyš, andezit, žula...? Aspoň opisne. To vie veľa napovedať o obsahu prvkov. Keď tam boli staré ovocné stromy, tak dobre uvažuješ, odčerpané živiny bude treba doplniť.

z mojej skusenosti by som povedal ze sa tam nachadza stredne tazka poda v podstate hlinita ale najvacsi problem je ten ze cca od 120cm je vrstva tvrdého ílu ktorý je miestami šedý až do modra podla mna cez neho korene neprejdu.... voľakedy sa v tejto oblasti vyrábali aj tehly z tohto ílu 

[Lubo]

.... určite, tam bude lepšia zem ako u mňa, gro pôd okolo Nitry sú černozeme a hnedozeme. Kambizem je hlavne u nás. Ten rozbor pôdy nie je na zahodenie, hlavne zobrať vzorku z dvoch hĺbok. Inak, ja keby som býval okolo mesta Nitra, ťažkú hlavu by som si z toho nerobil , vyvápnil už teraz , na konci marca, základné hnojenie plošne a zorať. Ak sa nedá zorať, tak buď tie jamy alebo ryha a hurá do pestovania.... vymenované odrody budú rásť ako z vody , ak tam teda voda je 
 

[Dzordzik]

z mojej skusenosti by som povedal ze sa tam nachadza stredne tazka poda v podstate hlinita ale najvacsi problem je ten ze cca od 120cm je vrstva tvrdého ílu ktorý je miestami šedý až do modra podla mna cez neho korene neprejdu.... voľakedy sa v tejto oblasti vyrábali aj tehly z tohto ílu 
 

Jinak osobně bych dnes už nesadil preobrazenie a Nelsonu bych sebtaky vyhnul pro katastrofální neodolnost pereně. Pokud ale počítáš s postřiky a máš rad velmi silný muškát...

[Lubo]

.... nový kolega písal, že  chce používať systémové postreky, ale samozrejme, že s odolným odrodami je život pestovateľa ľahší a zdravší. I keď ja stále tvrdím, že horšia je múčnatka a ešte horšia antraknóza   a najhoršie studené, daždivé letné počasie. 
..apropooo, ako písal Rado, aj na tej mykoríze by sa dalo ušetriť. Hlavne ak sa následne použije meďnatý alebo systémový postrek, sú to vyhodené peniaze.
 
 

[Dzordzik]

Asi tak. Je potřeba si hned na začátku dobře rozmyslet co a jak chci pěstovat a tomu vše přizpůsobit, včetně vzdálenosti řad a keřů od sebe kvůli vzdušnosti.

[matkoff]

.... nový kolega písal, že  chce používať systémové postreky, ale samozrejme, že s odolným odrodami je život pestovateľa ľahší a zdravší. I keď ja stále tvrdím, že horšia je múčnatka a ešte horšia antraknóza   a najhoršie studené, daždivé letné počasie. 
..apropooo, ako písal Rado, aj na tej mykoríze by sa dalo ušetriť. Hlavne ak sa následne použije meďnatý alebo systémový postrek, sú to vyhodené peniaze.
 
 

 

Presne tak chemickú ochranu nechcem podceniť resp do uzatvárania strapcov chcem použiť niečo z prípravkov ktore mám k dispozicii ako Mikal, Ridomil gold, Cabrio top, Switch, Melody combi, Cassiope, Discus, Delan, Folpan, Merpan, Karathan

Ale potom už kvázi bio postreky ako Serenade aso ktorý sa mi dobre osvedčil na mucnatku, Polyversum, algasol, reox a potom oleje boroil, folicit, ferumoil, profidol, chitopron a cuprotonik
 

[Lubo]

.... ono, toto fórum je plné inšpirácie a informácií. Stačí ním len surfovať, človek sa buď poučí, ale aspoň vie, že ide do rizika. Pestovanie viniča najviac popri vedomostiach, skúsenosti a rutine ovplyvňuje počasie. To však nevieme našťastie ovládať. Predchádzajúce veci, ale vieme ovplyvniť. 
 

[haco]

ja vam neviem mladenci, ci ten vinic hned od mladi moc nerozmaznavame. tuto jar v maji som sadil (na posledne volne miesta) 4 cerstvo zakorenene odrezky, jam(k)y som spravil max. 40x40x40 (na 2 stichy), na spodok som dal za lopatu kompostu, premiesal, zasadil zosikma sadenicu (co najhlbsie), dobre polial a nechal tak. samozrejme pocas vegetacie bezne polievanie, vylamovanie a osetrenie...
2 sadenice som koncom leta oseckoval po 2+ metroch (vyzreli cele), jedna co som jej nechal 2 kmienky vyzrela na 1,5m a akurat posledna, co som jej hned po vysadbe omylom vylomil letorast (nastastie vyrazila zo spiaceho ocka) vyzrela iba na 50-60 cm (je to taka hrubsia spajdla)
a to mam dobru zem tak 30 cm, potom 20 cm zmes ilu a piesku, ktory prechadza do strku. v metrovej hlbke je uz taky strkopiesok, ze sa da z neho v pohode betonovat. spodna voda je okolo 2 m hlboko ked je sucho. 
myslim, ze vinic si na prve 2-3 roky adekvatneho rastu najde zivin v pode v okoli Nitry dostatok aj bez spominaneho dopingu, prihnojovat ho bude treba ked zacne naplno rodit, potom je ako vysavac (hlavne draslika) 
a to ze je dole ilovica mi pride skor ako vyhoda, zadrzi vela vody, ktoru si vinic potiahne, ze tam korene prelezu je viac ako iste 
 
 

[Dzordzik]

ja vam neviem mladenci, ci ten vinic hned od mladi moc nerozmaznavame. tuto jar v maji som sadil (na posledne volne miesta) 4 cerstvo zakorenene odrezky, jam(k)y som spravil max. 40x40x40 (na 2 stichy), na spodok som dal za lopatu kompostu, premiesal, zasadil zosikma sadenicu (co najhlbsie), dobre polial a nechal tak. samozrejme pocas vegetacie bezne polievanie, vylamovanie a osetrenie...
2 sadenice som koncom leta oseckoval po 2+ metroch (vyzreli cele), jedna co som jej nechal 2 kmienky vyzrela na 1,5m a akurat posledna, co som jej hned po vysadbe omylom vylomil letorast (nastastie vyrazila zo spiaceho ocka) vyzrela iba na 50-60 cm (je to taka hrubsia spajdla)
a to mam dobru zem tak 30 cm, potom 20 cm zmes ilu a piesku, ktory prechadza do strku. v metrovej hlbke je uz taky strkopiesok, ze sa da z neho v pohode betonovat. spodna voda je okolo 2 m hlboko ked je sucho. 
myslim, ze vinic si na prve 2-3 roky adekvatneho rastu najde zivin v pode v okoli Nitry dostatok aj bez spominaneho dopingu, prihnojovat ho bude treba ked zacne naplno rodit, potom je ako vysavac (hlavne draslika) 
a to ze je dole ilovica mi pride skor ako vyhoda, zadrzi vela vody, ktoru si vinic potiahne, ze tam korene prelezu je viac ako iste 

 

Asi tsk. Že musím hojit já na písku, kde téměř nic ze základních živin není a i to málo je ve velké nerovnováze je jasné, ale v té poloze, kde to tazatel píše mi to přijde zbytečné až kontraproduktivní.

[Jarek23]

Ja jsem první keř nasadil Frankovku pred 15 lety přímo do země, malý dolik rycem a primackl jsem hlínu zpet, z dnešního pohledu uplne spatne Na povrchu mam trochu zeme a pod ní uz je žlutý jil. Keř roste dodnes jak splaseny, v rustu nevidim rozdíl mezi novými keři, pro které hloubim jamu, kterym dávám naspod kombinaci humusu a cereritu. Třeba jsem slepý  
Pozdeji jsem zjistil, ze byl rozdíl v tom, že byl větší  náběh na tvorbu rosnych korenu, které jsem pozdeji přerušil. To jsem tehdy netušil,  že jsou nějaké rosne koreny. V růstu rozdíl neni, ale jil je vyzivny. Jenže u každého je jiné složení pudniho profilu. Příkladem je Solaris, pokud mu nepridam horkou sůl na list, tak mu zezloutnou a uschnou listy, takže ač to tak může vypadat, nefunguje to samo, je potřeba prihnojovat.
 
 
 

[matkoff]

ja vam neviem mladenci, ci ten vinic hned od mladi moc nerozmaznavame. tuto jar v maji som sadil (na posledne volne miesta) 4 cerstvo zakorenene odrezky, jam(k)y som spravil max. 40x40x40 (na 2 stichy), na spodok som dal za lopatu kompostu, premiesal, zasadil zosikma sadenicu (co najhlbsie), dobre polial a nechal tak. samozrejme pocas vegetacie bezne polievanie, vylamovanie a osetrenie...
2 sadenice som koncom leta oseckoval po 2+ metroch (vyzreli cele), jedna co som jej nechal 2 kmienky vyzrela na 1,5m a akurat posledna, co som jej hned po vysadbe omylom vylomil letorast (nastastie vyrazila zo spiaceho ocka) vyzrela iba na 50-60 cm (je to taka hrubsia spajdla)
a to mam dobru zem tak 30 cm, potom 20 cm zmes ilu a piesku, ktory prechadza do strku. v metrovej hlbke je uz taky strkopiesok, ze sa da z neho v pohode betonovat. spodna voda je okolo 2 m hlboko ked je sucho. 
myslim, ze vinic si na prve 2-3 roky adekvatneho rastu najde zivin v pode v okoli Nitry dostatok aj bez spominaneho dopingu, prihnojovat ho bude treba ked zacne naplno rodit, potom je ako vysavac (hlavne draslika) 
a to ze je dole ilovica mi pride skor ako vyhoda, zadrzi vela vody, ktoru si vinic potiahne, ze tam korene prelezu je viac ako iste 
 
 

 

Ja som to zase nemyslel tak že ten vinic budem velmi rozmaznavat a nakoniec tam toho pridam tolko že sa mu spalia korene   problem je ten ze je to neudrziavana zahrada kde sa podla mna 20 rokov nedodalo ziadne hnojivo a rastli tam stare ovocne stromy z tohto dovodu som si myslel ze ta zemina asi nebude najlepsie zasobena vyzivou ale samozrejme to moze  byt naopak... 
  

[vader]

.... nový kolega písal, že  chce používať systémové postreky, ale samozrejme, že s odolným odrodami je život pestovateľa ľahší a zdravší. I keď ja stále tvrdím, že horšia je múčnatka a ešte horšia antraknóza   a najhoršie studené, daždivé letné počasie. 
..apropooo, ako písal Rado, aj na tej mykoríze by sa dalo ušetriť. Hlavne ak sa následne použije meďnatý alebo systémový postrek, sú to vyhodené peniaze.
 

Este by som si dovolil doplnit ze ja sa najviac bojim CH je to proste svina ,ale kedze urobi kolega nejake tie systemove postreky tak asi sa jej nemusi bat

[matkoff]

Este by som si dovolil doplnit ze ja sa najviac bojim CH je to proste svina ,ale kedze urobi kolega nejake tie systemove postreky tak asi sa jej nemusi bat

 

nuz budem to musiet postriekat preventivne... zastavovat rozbehnutu pernosporu alebo mucnatku nieje nic prijemne... 
 

[matkoo]

Ked tu citam, ako niektori pripravujete sadeniciam podu,citim sa az previnilo
Ale asi mam stastie, podla podnych map (http://www.podnemapy.sk/portal/prave_me ... _mapa.aspx) by som mal byt v pomerne urodnej oblasti: čiernice kultizemné karbonátové, sprievodne čiernice černozemné, čiernice glejové karbonátové stredné a ťažké, lokálne čiernice modálne karbonátové, organozeme modálne a glejové nasýtené až karbonátové; z karbonátových aluviálnych sedimentov.
Nasiel som zaujimavu prezentaciu na temu pod - ak by niekoho zaujimala- https://svf.uniza.sk/kgt/subory/predmet ... ve_HaP.pdf
Martin

[LadaBlatna61]

Ja jsem první keř nasadil Frankovku pred 15 lety přímo do země, malý dolik rycem a primackl jsem hlínu zpet, z dnešního pohledu uplne spatne Na povrchu mam trochu zeme a pod ní uz je žlutý jil. Keř roste dodnes jak splaseny, v rustu nevidim rozdíl mezi novými keři, pro které hloubim jamu, kterym dávám naspod kombinaci humusu a cereritu. Třeba jsem slepý  
Pozdeji jsem zjistil, ze byl rozdíl v tom, že byl větší  náběh na tvorbu rosnych korenu, které jsem pozdeji přerušil. To jsem tehdy netušil,  že jsou nějaké rosne koreny. V růstu rozdíl neni, ale jil je vyzivny. Jenže u každého je jiné složení pudniho profilu. Příkladem je Solaris, pokud mu nepridam horkou sůl na list, tak mu zezloutnou a uschnou listy, takže ač to tak může vypadat, nefunguje to samo, je potřeba prihnojovat.
 

Jarku já jsem hnojil révu když byla mladá a kořeny byli blízko kmínků,teť už jsou kořeny kdoví kde tak už jen okopávám ale hnojím pravidelně na list hořkou solí a vínofitem,réva roste zdravě,letos je to počasí tak divný že počítám s tím že v květnu to opět pomrzne a nebude co hnojit.

[Lada]

Sázel jsem sazenice z dobře prokořeněných kontejnerů do směsi původní hlíny a kompostu a s trochou cereritu. Taky jsem myslel, že za rok už budou kořeny bůhví kde. A dost mě zaskočilo, když jsem po tom roce zjistil, že má réva rosné kořeny jako špagáty.

[Dzordzik]

Sázel jsem sazenice z dobře prokořeněných kontejnerů do směsi původní hlíny a kompostu a s trochou cereritu. Taky jsem myslel, že za rok už budou kořeny bůhví kde. A dost mě zaskočilo, když jsem po tom roce zjistil, že má réva rosné kořeny jako špagáty.
 

To bude mít asi vždycky, pokud je nebudeš přerušovat. U mě to samé a to jsem jim dělal jámu jak do ehm, dolů kompost, granuloaný hnůj a já nevím co ještě a ono si to nakonec roste v povrchové vrstvě, protože tam bylo nejvíc vláhy (zaléval jsem). Rostlina jde vždycky cestou nejmenšího odporu. Já být jí, tak se taky nepokouším prorazit ty spodní vrstvy, co tady mám.

[sapmok]

K výsadbě vybírám průměrně úrodný pozemek a jelikož je to "plevel", tak to nehnojím ani nezalévám. Zatím poslední sazenice jsem vysázel minulý týden.   
Na jaro mám připravených cca 700 sazenic a hnojit ani zalévat je nehodlám.   

[Lubo]

To bude mít asi vždycky, pokud je nebudeš přerušovat. U mě to samé a to jsem jim dělal jámu jak do ehm, dolů kompost, granuloaný hnůj a já nevím co ještě a ono si to nakonec roste v povrchové vrstvě, protože tam bylo nejvíc vláhy (zaléval jsem). Rostlina jde vždycky cestou nejmenšího odporu. Já být jí, tak se taky nepokouším prorazit ty spodní vrstvy, co tady mám.

 

.... ja rosné korienky neodstraňujem, nakoľko, niektoré kúpené štepené sadenice, mali tak krátku podnož, že by som urezal hlavné korene a časom si napamätám, ktoré .... inak pekne sa hlavné korene ťahajú za vyhnojeným spodkom jamy. 

 

 

 
 

[Lada]

… tak to jsou hezké ukázky. A proč musely keře ven?

[Lubo]

.... nebol som spokojný s odrodami, najmä chuť a praskanie. Štepiť vinič neviem , zároveň často používam spätný rez, tak by som musel ísť štepiť dosť odspodu. Chvíľu mi ich bolo aj ľúto nakoľko boli v plnej kondícii , na druhú stranu, zas som aspoň omladil polovicu viacročnej výsadby. Takých koreňov minulý rok " zaplakalo " 17 .

[matkoff]

Prosim vas ešte mam taku otazku ako vplýva podpník pre štepený vinič ? Je tam významný rozdiel oprotí voľnokoreneným odrezkom ? Mne sa napriklad stalo, že zaštepený vinič prerástol podpník a zakorenil do zeminy... tomto prípade mi prišlo že podpník ho brzdil v raste...

Rozdiely najmä z hladiska:

1. prímania živín cez korene a listy (prihnojovanie) 
2. chloroza stýmto som mal problem napr. japonska izabela mohol som jej davat ferofit nonstop a ajtak mala chlorozu..
3. vitalita a rast viniča
4. chuť štepenej odrody
5. výnos plodov
6. odolnosť voči chorobám

ďakujem za odpovede veľmi ma to zaujima 

 

[Lubo]

.... jednoduché otázky , veľmi zložité odpovede 
..... ja mám odrody na troch podpníkoch najviac na K5BB, potom SO4 a pár na 101-14. Je veľa informácií ale chýba komplexné zhrnutie. SO4, skúšam tam, kde mi uhynuli predchádzajúce sadenice , nakoľko je tam vysoko spodná voda + veľa vápna zo stavby domu / kedysi sa všetko robilo v miešačke z piesku, vápna a cementu /. Z dostupných informácií som zistil, že SO4 neoneskoruje dozrievanie odrôd. K5BB zväčšuje bobule aj strapce, môže však spôsobiť zmenu štruktúry dužiny / spomínal v príspevkoch aj Mirek/ a oneskoriť dozrievanie. Podnož 101-14 sa blíži vlastnosťami k SO4, ale neznesie toľko vápnika. Vplyv na praskanie neviem vyhodnotiť, nakoľko Skazku aj Marusju som mal na K5BB, Skazka zatiaľ nepraská, Marusja praskala tak silno, že som ju vykopal. Teraz budem pozorovať ako sa na tejto podnoži bude správať Bravissimo.

Celkovo mám 37 odrôd na podnoži a 22 odrôd pravokorenených