Vypěstování nového výhonu u paty kmínku

[Color]

Dobrý den,mám dotaz ohledně vypěstování nového výhonu u paty kmínku. Máme starý vinohrad, některé hlavy jsou zřejmě napadené Eutypovým odumíráním révy. Chci se pokusit napadené hlavy zachránit tím, že je omladím zapěstováním nového kmínku. Jak mám „donutit“ révu vyrašit novým výhonem u paty kmínku? A není už letos pozdě?Díky

[haco]

ja by som napadnute kry vykopal, vyhodil a zasadil nove (do medzier - nie do tej istej jamy).  z dlhodobeho pohladu myslim lepsie riesenie.

ak chcete zachovat korenovy system treba (aj teraz) zrezat kmienok nad zemou a preverit ci je zdravy. ak nie tak ist nizsie, kym nebude drevo ok. medzi kazdym rezom naradie vydezinfikovat. ak je koren stepeny tak treba dat pozor ci uz nie ste na podpniku :) ak su korene ok tak vyzenie zospodu nove letorosty, kt. do jesene vyzreju. treba ich vsak v auguste pohnojit na list draslikom. zostava vsak znacne riziko, ze infekcia zostane v rastline + velka rezna rana - moznost opatovnej infekcie + vstup pre hubove ochorenia

[Color]

Dekuji za odpověď. Pouvažuji jestli to má smysl nebo bude jednodušší podsadit novou révu. Každopádně na pár hlavách vyzkouším.

[andrejZA]

Čo píše Haco je asi najrozumnejšie riešenie. Ak ide o staršiu výsadbu, budú pravdepodobne všetko štepené viniče a tie keď vyženú od koreňa, tak to nič moc nerieši. Vyrastie len podpníkové hrozno, ktoré bude treba na rok preštepiť a kým z neho ochutnáte, to už môžete mať úrodu aj z tohtoročných zdravých sadeníc.
 

[Dzordzik]

Dekuji za odpověď. Pouvažuji jestli to má smysl nebo bude jednodušší podsadit novou révu. Každopádně na pár hlavách vyzkouším.
 

Souhlasím s tím, co napsal Haco. Ale pouze tehdy, pokud vysazenou orůdu chcete pěstovat i nadále. Dnes se často sadí nové, podstatně odolnější odrůdy, než jsou ty, které se sadily před 10-20 lety. Je zásadní rozdíl jestli vinohrad dá úrodu s jedním či dvěmi, nebo třeba s 6-8 postřiky za sezónu.

[Andy]

.
Pozdravujem všetkých ešte raz a súčasne želám do nového roku veľa pestovateľských úspechov.

Ako relatívny začiatočník využívam príbuzné vlákno a rád by som sa tu poradil k téme:

ZNOVUZRODENIE KRA

Ide o bývalý, prastarý, 50 a viac ročný, ker ružového hrozna, s chutnými guľatými plodmi klasickej veľkosti. Ker bežne silno rastúci, na klasickom drôtovom vedení, 4m vysokom, na slnečnom dvore RD. Kmienok bol vo výške asi pol metra rozdvojený do strán širokých 2 a 2 metre: s kordónmi mierne šikmo hore vedenými, no po náhlom odídení starostlivého gazdu potom už rokmi len laicky postupne všelijako sa predlžujúcimi a rozvetvovanými po ploche, všetko do výšky trebárs 2 metre, možno niekde viac. Čiže v zmysle vyšších čísel sumárne staré drevo kra zaberalo plochu nejakých 8 m2.

No a z toho, z dvojočkového rezu, vyrastali letorasty, povyrastané a udržiavané tak, ako konštrukcia, laické vedomosti a čas dovoľovali: čiže keď to bolo pridlhé, tak sa to nejako skrátilo, čo ovísalo sa priviazalo, a tak: udržiavala sa ako celok 4m vysoká zelená plocha, a bohatá úroda vtesnaná v nej. Postrekmi sa nik z mladších generácií nezaoberal, nejako veľmi ani nebolo potrebné.

Posledné možno dva? roky však začali bobule drobnieť, a začali byť dosť opadavé: pri odtŕhaní strapca obsah letel na zem. Začal som sa o ker starať: ako začiatočník: popri postupnom naberaní vedomostí. V prvom zimnom reze som sa pustil do obmedzovania hustoty porozvetvovaného starého dreva, skracovania pridlhých, už spätne ku kmienku sa vracajúcich, kordónov, s cieľom postupne dostať kordóny pod kontrolu. Tento prerieďovací skracovací rez prežil ker normálne, a zdalo sa, že aj bobule sú o chlp väčšie, a tuším aj menej opadavé. Možno to ale bolo len horším/lepším rokom. Po ďalšom zrieďovacom usmerňovacom zimnom reze ker klasicky zaplodil, no kedysi v pokročilej fáze zrenia jedna strana, vychádzajúca z rozdvojenia kmienka, čiže celá polka kra (kordón aj so všetkým na ňom) začala vädnúť, akoby sa tomu priškrtil prívod vody, chradnúť, polodozreté bobule sa scvrkovať, až to postupne zostalo všetko uschnuté na tabak... Ďalší zimný rez som urobil šetrnejší: jednako z obavy že to zoschnutie spôsobil minulý rez, ale tiež aby som mohol čo najviac z tej zachovanej plochy presmerovať na tú plochu oprázdnenú. Lenže všetko sa zopakovalo presne ako rok pred tým: v určitej fáze zrenia začala vädnúť aj tá druhá strana, chradnúť, schnúť, bobule sa scvrkovať, až to pred dozretím postupne zostalo úplne na tabak tiež... Zaplakali sme, bol to jediný ker s ružovým hroznom...

Ker som potom pri ďalšom zimnom reze, márne hľadajúc živé drevo, postupne zrezal až k zemi, dokonca spodná časť kmienka, resp. kmeňa o priemere viac cm, bola v podstate, kamsi do zeme, už len rozpadávajúce sa drevo... Tak som to ešte dorozkopal nohou, nech to pri kosení nezavadzia...

Po oželení sa na ker "zabudlo": miesto bývalého kmienka/kmeňa zakrýval ozdobný krík. Ale čo sa stalo následne: niekedy v septembri? proste asi mesiac pred ukončením poslednej miazgy, sme náhodou objavili skryté vo vyššej tráve: z boku hrubého zbytku "pňa", kdesi od/spod zeme rastúci vitálny letorast, dlhý tak 1,5 metra, s dlhými zálistkovými výhonmi, peknými internódiami, to všetko porozťahované v tráve, a povpletané do susediaceho ozdobného kra: silou mocou prežiť. Boli sme kdesi hore vypočutí: bolo to radosti!

Skrátil som zálistkové výhony na pár listov a niektoré odstránil, hlavný letorast vystrel k opore, a ako to už býva, zákonom schválnosti pri vyslobodzovaní z toho ozdobného kra som zalomil vrchol zrovna hlavného letorastu... Ten to však nevzdal a do ukončenia miazgy stihol ešte kúsok povyrásť. Po vyviazaní som nádejný ker bohato pokropil listovou výživou Florasin herbavit, ktorú som mal u seba pre iný účel, tak isto aj zem, skypril ju a riadne zalial vodou. Prilial roztok proti drobným červeným mravcom, ktorých sa tam okolo pňa hemžilo celé hejno. Výživu som asi po desiatich dňoch zopakoval: a o nejakých pár dní vegetačný rast skončil.

Toľko k priebehu. A čo by som rád?

Predpokladám, že nešlo o štep, ale o nejaký starý hybrid. Ak je môj predpoklad správny, bolo mi dopriate ker obnoviť: možno je to jediná a posledná šanca, a nemal by som teda nič pokaziť. K dispozícii mám asi 1,5 metra vysoký letorast, myslím že v strede hrúbky nejakých 5 mm, s pár krátkymi zálistkovými výhonmi ponechanými v spodnej časti.

1. Myslím že je vhodné odobrať aspoň dva odrezky, ak to hrúbka letorastu a spôsob následného zimného rezu dovolí, a nimi urobiť pre prípad problému zálohu, lepšie na rôznych pozemkoch (čiernozem, piesok). Odberom asi dosť skrátim letorast, hlavne ak by boli odrezky dva, nebodaj tri, keďže kvôli jeho nedostatočnej hrúbke budem musieť odberom asi zísť čo najviac dolu... Tým sa ale budem už blížiť ku miestu zimného rezu: nebude priskoro (zmrznutie) pre tento v podstate predčasný "zimný rez"?

2. Vo februári? letorast čaká riadny, nejaký tejto situácii primeraný, zimný rez. Ako na to, to by som mal vedieť ešte pred odberom odrezkov: aby som odberom nezišiel pod miesto vhodného zimného rezu...

Čiže by som sa rád v tomto poradil: zrejme súhrnným pohľadom. Možno by som mal určiť výšku, kde prevediem zimný rez, a odtiaľ odpočítavať odrezky smerom hore, čím dostanem maximálnu možnú hrúbku odrezkov (že je vhodné brať ich v strede výhonu tu asi neuplatním...), no a keďže tým vlastne súčasne urobím zimný rez, tak ten odber asi urobiť čo najneskôr...

Tiež tú výšku rezu, ako určiť, či sa k tomu postaviť ako k práve posadenému výhonu, alebo či to brať ako letorast s riadnym koreňom, dokonca až neprimerane k nemu veľkým, čím by pri hlbšom reze mohol prejsť do bujného rastu (pridlhé internódiá a tak)...

Tiež či by nebolo dobré po zlej skúsenosti prejsť skôr na dva kmienky, síce z jedného koreňa, no keď rozdvojenie bude kdesi na zemi, tak snáď si každý kmienok v núdzi vytvorí aj kúsok koreňa vlastného... A bolo by do budúcna viac starého dreva, aj sa riziko by sa viac rozdelilo... Či teda ponechať 4 očká, dve pre budúce kmienky, dve pre zálohy, a potom sledovaním zapestovanie prispôsobovať...

3. Ako na to so zavlažovaním, hnojením, chemickou ochranou...

4. Zaujíma ma aj, prečo ker mohol takto odísť, či to mohlo byť preťažením (nezdá sa mi že by tam bolo úrody viac než inokedy, naviac to práve bolo zriedené prerezaním, ak teda už nebolo neskoro...), či tým samotným rezom, či iným...
Len vyššie otázky sú podstatnejšie, tak k tomuto snáď asi neskôr...

Som tu síce nový, ale dovolím si malú technickú poznámku: než som začal písať, prečítal som si tu veľa príspevkov. Skutočne niektoré zásady pestovania idú proti všeobecne šíreným teóriám: a som vďačný, že tu sú, a že je toto fórum.
Len som si pri čítaní dosť často zmyslel na vstupy admina na inom fóre, kde som roky členom: "zdržte se prosím zbytečných citací". Kedy prispievateľ, zvyčajne nováčik, automaticky pri odpovedi citoval dotknutý príspevok, dokonca punktum celý, hoci nešlo napríklad o vrátenie dávno ujdenej témy a pod.: čím zaťažoval zbytočne prehľadnosť fóra. Pritom veď z jeho príspevku bolo jasné, k čomu prispieva. Teda malo by byť. Mienim to iba ku zlepšeniu: fóra na vysokej úrovni. Nič viac :) V prípade nevhodnosti takto zasahovať do zvyklostí fóra sa ospravedlňujem a prosím o vymazanie tejto časti...

[Marek1970]

K bodu 1. 
Nevidim žiaden problém odobrať teraz záložné odrezky a aj by som ti to odporučil spraviť ešte dnes pred budúco týždňovým silným ochladením. Ja osobne už mám ostrihanych 90 % koreňov, lebo vo februári/marci jednoducho už nemám toľko času. Nie je mi úplne jasné, či v septembri novoobjavený vyhon do zimy aj dostatočne vyzrel, lebo to je základ aby prezimoval a odrezky boli použiteľné.
K bodu 2.
Ak má v septembri novoobjavený výhon 1,5 metra a dnes si z neho vezmeš povedzme dva záložné odrezky, tak ten zvyšok čo ti zostane by som už len zohol k vodiacemu drôtu. Viacmenej si si sám odpovedal, odobratím odrezkov spravíš aj “zimný rez”. To v akej výške to strihnúť vidím dve možnosti. Buď by som to strihol čo najviac dole s ponechaním len pár očiek a celé by som to prihrnul ešte zemou s tým, že na jar by som nechal rásť dva najvitalnejšie výhony ako dva kamienky ktoré chceš alebo to strihni tak aby si mal vo výške vodiaceho drôtu čo zahnúť. Osobne by som radšej strihol dole na tie cca 3-4 očká a mal viac rezervných odrezkov, lebo nevidím moc optimisticky vitalitu a perspektivnosť pestovania toho staršieho 50 ročného kmeňa.
K bodu 3.
Zavlažovať asi netreba, lebo taký starý koreň je už tak rozvetvený a tak hlboko, že tu vodu si musí vedieť sám potiahnuť. Trochu pravidelného hnojenia pre vinič vhodným hnojivom určite neublíži, či už pod koreň alebo listovými hnojivom. No a minimálne predjarný postrek Sulcou a počas sezóny vo vhodnom čase látkami proti múčnatke buď na báze síry alebo systémovými látkami tiež tej rastline skôr prospejú než ublížia. Všetko samozrejme s rozumom.
K bodu 4
Myslim si že je to skratka vekom, preto vidím oveľa viac perspektívnejšie vypestovať si a zasadiť na inom mieste novú rastlinu. 50 rokov je dosť, za tie roky sa do rán po reze mohla už dostať aj nejaká, infekcia, huba.
K záveru.
Áno máš pravdu a nemáš sa za čo ospravedlňovať, mnohí vrátane mňa často citujeme príspevok na ktorý reagujeme. Niekedy celý prispevok, niekedy len jeho časť ak reagujeme len na niektoré slová. Ak reagujeme na úplne posledný príspevok v téme tak to je skutočne zbytočné, ak reagujeme na starší príspevok tak tá citácia má zmysel ale osobne nevidím to ako nejaký veľký problém.
Tak nech sa ti úspešne podarí zachrániť tvoju odrodu a počas roka daj vedieť ako si dopadol. Počkal by som ešte ale názor aj iných, mnou poskytnuté názory a rady sú dané s dobrým úmyslom ale bez záruky. 
 
 
 

[milosduris]

Priklanam sa k nazoru Mareka, aby si este dnes odlozil do chladnicky prutik na mnozenie. Nezabudni pred uskladnenim osetrit Sulkou.
Napadla ma este jedna vec, ako si namnozit co najrychlejsie novy krik. Zozen si akukolvek odrodu zakoreneneho vinica nastepeneho na podnoz a skus ho na jar prevrublovat. Na to ti staci 5cm prutika s jednym ockom.

[Dzordzik]

Osobně bych keř zřezal co nejhlouběji tak, aby se zjistil stav starého dřeva, tj kmínků. Vše co je nezdravé odstranit hned, není na co čekat. Perspektivní letorost bych střihnul na 4 očka a po vyrašení nechal růst jenom 2 nejsilněji rostoucí výhony. Ty bych příští rok ohnul každý na jinou stranu vedení a založil tak nové kordony a zbytek starého dřeva odstranil. Pokud to keř přežije a já myslím že ano, tak jej tak efektivně zmladíš, pokud ne, žádná škoda. Dnes jsou mnohem lepší odrůdy než před 50 lety. Snažím se u dědy zachránit starý keř, který jim chutnal, ale každý rok špatně plodil a vymrzal. Každý rok je problém vůbec vypěstovat výhon pro ohnutí, který by vyzrál, skoro všechno vymrzá a nevyzraje. Mezitím jsme jinde vysadili nové odrůdy a dnes už vidí, že snažit se udržovat při životě tento starý keř je zbytečné, nové odrůdy mají větší hrozny i bobule, jsou chutnejší a odolnější mrazu i chorobám. Sentiment je hezká věc, ale všeho dočasu.

[Andy]

Ďakujem pekne. Ker som teda nakoniec zosadil čo najnižšie: pre získanie čím viac odrezkov, a pre reštart k zapestovaniu na dva kordóny. Nakopčil som zem: zakryl. Síce s tými mrazmi to následne u nás tak husté nebolo: ale som rád že to mám "v suchu"...

Odrezky som získal tri: najhrubší je nejakých 5 mm, najtenší uvidím či bude vôbec použiteľný... Pichol som ich do kopanej pivnice do vedra s mokrým pieskom. Ale bez dezinfekcie: takú chémiu ešte nemám (zatiaľ som len raz riešil stromy, Predjarným...): bolo to potrebné? Prípadne to dezinfikujem dodatočne inokedy?

No a ani rez za zimný žiaľ považovať nemôžem. Naháňal ma čas a šero, a v rýchlosti som nevedel definovať použiteľné očká: takže ma po mrazoch čaká odhrabanie, prehodnotenie, a sfinalizovanie na tie 4 očká... Otázka, či to ale ja vôbec budem vedieť pomedzi tými zálistkovými výhonmi definovať... Kedy by bolo dobré urobiť to najneskôr?